Výchova a vzdelávanie detí od predškolského veku.

Edukačné prostredie, súdržnosť triednej komunity na základe rešpektovania celoživotných pravidiel. Zvyšovanie autonómnosti a kompetencie dieťaťa.

História

História školy v Dolnom Ohaji siaha hlbšie do minulosti. Nakoľko v stredoveku jestvovala v obci farnosť (okolo roku 1332), možno tu spomenúť príležitostné "vyučovanie" detí zo strany kňazov.

Najstarší písomný doklad o miestnej škole pochádza z roku 1779, uvádza sa i meno učiteľa Imre Zimániho. Po Zimánim učiteľskú "profesiu" prebral Cigáň, ktorý sa učiteľstvu priučil u Zimániho ako "ťahač" organu. Budovu školy v tom čase tvorila učebňa, komora na drevo a chodba. Stavebný základ bol z tehál a nabíjaniny, strecha zo šindľov.

Pred rokom 1852 bol počet žiakov v ohajskej škole 32, o rok neskôr ich napočítali trikrát viac. Deti navštevujúce školu - jednotriedku, pán učiteľ podelil do skupín a ku každej skupine určil staršieho, skúsenejšieho žiaka, aby na ostatných dozeral. Žiakov - dozorcov volali šedátori. Kamenné tabuľky slúžili ako potreba na písanie a písalo sa kamencom.

Vydržiavateľom školy v r.1873 bola rímskokatolícka farská obec. Najväčšími dobrodincami miestnej školy vtedy boli Juraj Konczek - predstaviteľ péčskej cirkevnej župy, ktorý prispel na chudobné deti a Lipót Vass - zakladateľ nadácie pre najmenších žiakov na poli maďarského jazyka.